Symetrial SK - Obcianske zdruzenie

2.3 Zjavenie vo Fatime

Na rozdiel od mnohých falošných zjavení a posolstiev, ktorými sú ľudia zavádzaní najväčšími iluzionistami na svete je Zjavenie vo Fatime jedným z mála skutočných posolstiev ako pomoc ľudstvu, ktorá prišla priamo od Stvoriteľa. Pre zdravý ľudský rozum normálneho človeka je obsah falošných zjavení nepochopiteľný, keďže žiadajú od ľudí len ponižujúcu slepú poslušnosť, časté chodenie do kostola, neustále modlenie sa, spovedanie sa, obetovanie za hriešnikov a pod. Ich zámerom je odviesť človeka od reálneho života, aby sa stal otrokom cirkvi.

Pravé Zjavenie vo Fatime bolo sprevádzané mimozemskými úkazmi, ktoré chýbajú nepravým zjaveniam, lebo tie pozemský iluzionista nedokáže napodobniť. Hoci vie pracovať s ľudskou predstavivosťou a vsugerovať svoje ilúzie osôb, nedokáže pohnúť nebeským telesom – Slnkom. Fatimské zjavenie bolo sprevádzané práve nadpozemským úkazom, kedy sa Slnko rozkmitalo do rôznych smerov a jeho asi 15 minútový tanec videli všetci prítomní, teda aj ateisti, nielen tí, korí videli aj samotné zjavenie.

Pôvodné znenie tohto posolstva z roku 1917 z portugalskej Fatimy cirkev zámerne blokovala. Udržiavala ľudí v panike, že jeho obsahom sú katastrofické predpovede a preto vraj bude lepšie, keď ostane pred svetom utajené. Avšak vyššia moc si našla inú cestu a odhalila ho prostredníctvom ženy, ktorá v jeho plnení zohráva dôležitú úlohu.

Vo Fatimských zjaveniach sa ukázala duchovná podoba Prakráľovnej stvorenia – skutočná Božia matka (nie Panna Mária, pozemská matka Ježiša ako v ostatných nepravých zjaveniach). Videli ju iba tri deti, ktoré sa na tento účel narodili na Zem, aby sprostredkovali ľuďom posolstvá a neboli ešte ovplyvnené žiadnymi cirkevnými dogmami a autoritami.

Zmyslom zjavení bolo oznámiť ľudstvu, že na Zemi pôsobí a žije Ježišom ohlasovaný Duch pravdy, ktorý napíše Novú Bibliu. Zároveň bolo ohlásené, že rok 1998 bude dôležitým medzníkom vo vývoji ľudstva, kedy sa bude rozhodovať o jeho smerovaní. Keďže sa nachádzame v období vyvrcholenia ďalšej vývojovej etapy ľudstva (v dobe súdu) dochádza k rozhodnutiu, akým smerom sa bude osud ľudstva ďalej uberať – či bude dôsledkom tejto obrovskej zmeny pozvoľná duchovná premena alebo samozničenie ľudstva formou kríz a vojen, ktoré sa dovŕšia prírodnými pohromami.

Obdobia súdu sa dotýka aj posledné proroctvo v Biblii Zjavenie Jána - Apokalypsa. Spomína sa tam narodenie Imanuela a to vysokej duchovnej bytosti.

(Žena odetá Slnkom, pod jej nohami Mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť... I porodila syna, chlapca...).

Cirkev tento symbolický opis narodenia prisúdila Ježišovi, hoci v úvode Apokalypsy je jasne napísané, že zjavuje deje, ktoré sa majú ešte len stať. Keďže Apokalypsa bola spísaná približne sto rokov po smrti Ježiša, vylučuje to opis jeho osoby.

Mnoho autorít sa už snažilo vylúštiť proroctvá z Apokalypsy. Nikto ich však nedokáže správne vyložiť, iba ten, kto je ich autorom – teda Stvoriteľ. Čiastočný výklad bol však podaný práve v Novom evanjeliu - v knihe, ktorej autorkou je žena vysokého duchovného pôvodu, ohlasovaná v Biblii ako aj v iných proroctvách.

Aby malo ľudstvo dôkaz o správnosti a pravdivosti tohto výkladu, dostalo od Stvoriteľa Zjavenie vo Fatime, ktoré túto udalosť potvrdzuje.

Tretie fatimské posolstvo napriek 40-ročnému odporu cirvi odhalené!

(Prednáška z tlačovej konferencie august 1998)