A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. I porodila Syna, chlapca....
Merkúr – v danom postavení planét pôsobí Merkúr rušivo. Prerušuje ochranný vplyv Slnka na Mesiac. Merkúr je vládnucou planétou skutočnej morskej šelmy.. (Pani Natália písala, kto to je.)
Od 25. novembra nastúpil jeho priamy vplyv, čo sa na Svanhilde prejavilo veľkými telesnými bolesťami a ťažkým psychickým týraním.
Vrchol ťažkého boja sa niesol v znamení ôsmich dní – bolo to posledných osem dní jej tehotenstva, kedy bolo drakovi podľa planetárnych vplyvov umožnené konať.
Svanhildin príbeh bol tu v pozemskom zadaný tak, že ak ľudstvo v prvej a druhej dekáde novembra nebude otvorené k jej posolstvu – keď ho neprijme a správa o narodení sa nedostane do sveta, tak sa celej veci ujme temno – Lucifer a jeho najnebezpečnejšia pozemská zbraň - morská šelma. Týmto bolo sledované mnohé.
Počas tých posledných ôsmich dní tehotenstva, kedy bola Svanhilda vystavená silným útokom temna, jej zároveň bola daná pomoc zo Svetla pri znášaní bolesti istými zhora vybranými ženami. Počas vrcholu „pôrodných“ bolestí dňa 28. novembra 1998 jednej zo žien bolo umožnené za zvláštnych okolností vidieť malého Imanuela. Videla dieťa, ktoré sa malo Svanhilde zhmotniť.
Dátum 28. november 1998 bol zvláštny veľmi silným útokom, ktoré musela Božia Matka od vyslanej šelmy znášať.
Ale Zem pomohla žene: otvorila ústa a pohltila rieku, čo vychrlil drak zo svojej papule.
Ako vidieť z rozloženia planét, Zem predstavuje zábranu – pevný múr, ktorý zabraňuje Merkúru priamo pôsobiť na Mesiac.
Zem predstavuje pomoc, ktorá jej bola poskytnutá pozemskou smrťou. Svanhilda bola zachránená a Boh ju zobral k sebe „na púsť“, čo znamená do bezpečia. Iba tadiaľto viedla cesta k vykúpeniu z ťažkých chvíľ.
Temno v tomto prípade muselo pracovať pre Svetlo. Muselo sa prejaviť, vyjsť zo skrýše. Teda vedľa materských úloh slúžilo jej poslanie aj ako „návnada“ pre desivý boj Svetla s temnom. Svetlo zasadilo temnu ťažké údery, čo sa prejavilo aj na najsilnejšej pozemskej zbrani Lucifera, na morskej šelme. Stratila časť svojich schopností.
Svanhilda bola pre temno nebezpečná aj po uplynutí deviatich tehotenských mesiacov. K jej pozemskému odchodu však došlo iba pripustením zo strany Svetla.
Dôjde však k jej vzkrieseniu, po očiste bude navrátená na Zem.
Jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a jeho trónu.
Je to vyjadrenie aktu ukončenia jemnohmotného tehotenstva. Toto len potvrdzuje fakt, že dieťa sa nemalo riadne pozemsky inkarnovať, riadne pozemsky narodiť, pretože by krátko po tom muselo pozemsky umrieť. Pojem, že dieťa bude navrátené k Bohu platí pre akt ukončenia jemnohmotného tehotenstva.
Až neskôr, po očiste, má byť dieťa opäť navrátené na Zem.
Taktiež to symbolicky znamená byť vzatý do bezpečia. Svanhilda poznala iba splnenie, a takýmto štýlom i svoje knihy spísala. Napísala, že po narodení – zhmotnení a následnom úniku dieťa do vyšších sfér stvorenia nastanú prírodné pohromy každého druhu a boj Lucifera a jeho anjelov s Božími anjelmi.
Je len škoda, že my, ľudia, sme nedokázali vykročiť plánom Svetla v ústrety a dieťatku sme svojím postojom neumožnili zakotvenie, zhmotnenie sa, už teraz pred očistou.
Pri zhmotnení Imanuela by došlo k ohlasovanému koncu dní, takže temnoty by sa ničomu nebránili viac ako tomu, aby ľudstvo pred očistou spoznalo Slovo Imanuela.
Imanuelovo dovŕšené zhmotnenie sa by bolo veľkým víťazstvom Svetla na Zemi. Vďaka nemu by dosah Abd-ru-shinovho poslania bol už konečne globálny, celosvetový.
Tí, čo mali okolo pani Natálii pevne stáť a byť jej oporou, sa z nedostatku viery nechopili svojej úlohy. Očakávalo sa od nich, že vytvoria energetický kruh, ktorý by chránil Svanhildu a malého Imanuela pred nepriaznivými vplyvmi.
V novembri, keď mala jej ochrana dvojnásobne pevne stáť, sa s pribúdajúcimi dňami viera mnohých skôr rúcala ako posilňovala. Keďže energetická ochrana, ktorú mali blízki Svanhildy zabezpečiť zlyhala, temno prakticky nemalo väčší problém ju odstaviť.
Ako už bolo spomenuté, Svanhildino poslanie nezáviselo iba od nej samotnej. Úlohou jej pomocníkov, ktorých malo byť veľmi mnoho, bolo v tých vzácnych dňoch stáť na stráži a udržiavať trvalú ochranu. Mala sa dosiahnuť tým, že stúpenci by zostali denne svojím citom, vyciťovaním a myšlienkami vedomí si svojej vznešenej úlohy a nemali sa nechať odviesť napríklad dennými všednými starosťami. Mali zostať ostražití a príliš myšlienkovo nehĺbať, pretože takáto činnosť otupuje.
Ich duch mal zostať dňom i nocou bdelý a tak uzavierať vstup temným myšlienkovým formám, zdržujúcim sa okolo veľkého Božieho splnenia, aby zabránil ich silnejšiemu formovaniu sa z jemnej hrubohmotnosti v ozajstný, pozemský čin.
Veľa ľudí sa pozastavuje nad tým, že čas sa naplnil a ani jedna z predpovedí nevyšla. Len málokto si uvedomil, že tieto katastrofické predpovede by boli v prípade Imanuelovho narodenia pre ľudstvo veľkým urýchlením.